Bolesti v okolí slinných žliaz môžu byť rôzneho pôvodu. Jednou z príčin by mohol byť aj zápal slinnej žľazy – sialoadenitída. Čo to je, ako rozpoznať príznaky a ako sa s nimi popasovať?
Sialoadenitída – čo je vlastne zač?
Sialoadenitída je zápalový proces situovaný v jednej slinnej žľaze (môže ísť dokonca aj len o časť žlazy a nie celú) alebo viacerých slinných žľazách. Vo väčšine prípadov býva postihnutá príušná žľaza (glandula parotis) alebo podčeľustná slinná žľaza (glandula submandibularis). Zápal môže byť akútny alebo chronický a jeho vznik je podmienený viacerými faktormi. Najčastejšie ho pripisujeme bakteriálnej alebo vírusovej infekcii. Do miesta svojho pôsobiska sa infekcia môže dostať z ústnej dutiny cez slinovod, krvou či lymfou alebo prestupom zápalu z okolia.
Príčiny a typy sialoadenitídy
Akútna bakteriálna sialoadenitída sa môže vyskytnúť u starších ľudí s oslabenou imunitou po operácií. Ide o pooperačný hnisavý zápal príušnej žľazy, s výskytom ťažkostí na 5. – 8.deň po operácií. Na rozvoji zápalu sa spolupodiela oslabená imunita a dehydratácia.
U detí sa môže vyskytnúť recidivujúca parotitis, ktorá je charakteristická opakujúcimi sa akútnymi zápalmi príušnej žľazy. Často dochádza k spontánnemu ústupu ťažkostí počas puberty.
Medzi chronické bakteriálne sialoadenitídy patrí tzv. Küttnerov tumor, ktorý sa môže vyskytnúť u mužov v strednom veku. Prejavuje sa nebolestivým, ale tuhým zdurením pod sánkou. Medzi chronické zápaly slinných žliaz patrí aj zápal spôsobený tuberkulózou alebo syfilisom.
Z vírusových zápalov slinných žliaz je najčastejší MUMPS. Inkubačná doba ochorenia je 14 – 21 dní. Následne dochádza k bolestivému opuchu príušnej žľazy, často obojstranne. Vyskytuje sa najmä u 5 – 15 ročných detí, ktoré neboli zaočkované. Nebezpečenstvo tohoto ochorenia je v tom, že vírus môže napadnúť aj pankreas, mozgové blany, nadsemenníky či vaječníky (s možnou celoživotnou neplodnosťou).
Slinné žľazy môžu byť postihnuté aj vrámci autoimunitných ochorení, ako napríklad Sjögrenov syndróm, systémový lupus, sklerodermia, diabetes mellitus. Ľudia trpiacimi týmito ochoreniami môžu mať ťažkosti so suchom v ústach a s občasným zväčšením slinných žliaz, najčastejšie príušných.
Samostatnou kapitolou je upchatie vývodu slinnej žľazy minerálnym kamienkom, takzvaná sialolitiáza. Minerálne kamene vo vývodoch slinných žliaz sú tvorené zhlukom odlúpnutých buniek a bielych krviniek, ktorý neskôr kalcifikuje (zabudujú sa doň minerálne látky zo slín).
Ako spozorovať príznaky zápalu slinnej žľazy?
Zápalové procesy sa v prípade slinných žliaz prejavujú rovnako ako kdekoľvek inde. Postihnuté miesto je červené, zdurené a citlivé na dotyk. Postupne opuchnú okolité mäkké tkanivá v okolí postihnutej žľazy. Niekedy býva prítomná aj ostrá pálčivá bolesť. Vyskytnúť sa môže výtok hnisu do ústnej dutiny, zápach z úst a bolestivosť pri otváraní úst či prehĺtaní. Z celkových príznakov sa môže objaviť zvýšená teplota až horúčka, celková schvátenosť a únava.
Najmä v prípade sialolitiázy bývajú ťažkosti spojené s príjmom potravy. Prítomné môže byť mravenčenie, až bolesť a opuch žlazy počas príjmu potravy.
Slinné žľazy môžu postihnúť aj rôzne nádory. Našťastie, v 75% z celkového výskytu nádorov slinných žliaz, ide o nezhubné nádory.
Medzi príznaky, kedy je potrebné rýchlo vyhľadať pomoc odborníka, patrí rýchly rast útvaru v oblasti slinnej žľazy, bolesť, obrna tvárového nervu (táto obrna sa prejavuje neschopnosťou adekvátne ovládať svaly polovice tváre. Na postihnutej strane tváre býva vyhladená nazolabiálna ryha a čelo. Potlačené sú schopnosti zapískať, usmiať sa, zavrieť ústa, zvraštiť čelo a zdvihnúť obočie. Bežným problémom je neschopnosť dovrieť očné viečko, býva znížená produkcia sĺz, preto hrozí poškodenie oka.) a prímes krvi v sline.
Rizikové faktory pre vznik ochorania slinných žliaz
Riziko zápalu slinných žliaz môže zvýšiť užívanie niektorých liekov, prítomnosť chronického ochorenia či isté faktory životného štýlu, ktoré môžu spôsobiť poruchu odtoku alebo produkcie slín a vyvolať infekciu.
Medzi rizikové faktory patrí:
- dehydratácia
- časté dýchanie ústami
- podvýživa (zhoršená kvalita výživy spojená s nedostatkom kľúčových živín), poruchy príjmu potravy
- užívanie niektorých liekov (antihistaminiká, antidepresíva, diuretiká, beta-blokátory, sedatíva, antipsychotiká, antiparkinsoniká, imunosupresíva)
- obdobie po operácii
- rádioterapia alebo chemoterapia zameraná na hlavu, ústnu dutinu alebo krk
- liečba štítnej žľazy rádioaktívnymi izotopmi jódu
- diabetes mellitus
- Sjögrenov syndróm
- reumatoidná artritída
- systémový lupus erythematosus
- zápal lymfatických uzlín
- znížená funkcia štítnej žľazy (hypotyreóza)
- častý príjem alkoholu
Diagnostika a liečba zápalu slinnej žľazy
Čo robíme a čo nie
Diagnostika ochorení slinných žliaz sa opiera o dôkladné odobratie anemnézy, zahŕňajúce informácie o ťažkostiach a ich vyvolávajúcich momentoch (po jedle), o celkových ochoreniach a užívaných liekoch či o epidemiologických súvislostiach ako napríklad výskyt mumpsu v kolektíve. Nasleduje klinické vyšetrenie a potvrdenie či vyvrátenie toho, že ide o postihnutie slinných žliaz. Avšak cielená diagnostika so zobrazovacími vyšetreniami ako sonografia, CT či sialografia a následná liečba veľkých slinných žliaz SPADÁ DO KOMPETENCIÍ VYŠŠIEHO ODBORNÉHO PRACOVISKA a preto vás zubný lekár odošle podľa povahy problému na maxilofaciálnu chirurgiu či k všeobecnému lekárovi. Niekedy totiž môžu byť zvačšené slinné žľazy prvým prejavom zatiaľ nediagnostikovaného celkového ochorenia, napríklad cukrovky.
Nie je nutné podliehať strachu. Ako v prípade akéhokoľvek ochorenia, aj tu platí, že je dobré ho diagnostikovať včas a ak je potrebná liečba, začať čím skôr. V takom prípade sa minimalizujú negatívne dopady akéhokoľvek ochorenia na kvalitu života a zdravia a dnes už pacienti mnohých ochorení, vďaka modernej liečbe, dokážu žiť plnohodnotný, nijak neskrátený život. Pri zápaloch slinných žliaz často stačí antibiotická alebo len podporná liečba. Nutné je však stanoviť správnu diagnózu a teda neodďaľovať absolvovanie vyšetrenia v prípade akýchkoľvek ťažkostí.