Sladkosti, cukor a zubný kaz

8 minút čítania Zverejnené 15. 4. 2022

sladkosti a zubný kaz

Je med, stévia či sušené ovocie lepšia alternatíva pre zuby ako biely cukor?

Posvieťme si na cukor, med, rôzne sirupy, sladidlá, ovocie či sušené ovocie a ich vplyv na vznik zubného kazu. Dá sa vôbec jesť sladkosti a zachovať si pri tom zdravé zuby? Odpoveď nájdete v článku. Na začiatku píšeme o rôznych cukroch a sladidlách. Ak vás zaujímajú tipy, ako minimalizovať riziko kazu nezávisle od toho, ako sladíte, nájdete ich na konci článku.

Na vznik zubného kazu potrebujeme 4 veci: zub, cukor, baktérie a čas.

Cukry – sacharidy patria medzi základné živiny, ktoré musíme prijímať. Baviť sa teda o cukroch len ako o čistom zle nie je správne. Avšak vieme, že niektoré cukry majú schopnosť spôsobiť zubný kaz. Hovoríme, že sú kariogénne (z latinského caries – kaz). Najkariogénnejšie cukry, teda najškodlivejšie na zuby sú v klesajúcom poradí: sacharóza, glukóza, fruktóza.

Sacharóza je známa ako stolový cukor – repný alebo trstinový. Jej nebezpečenstvo spočíva v tom, že ústne kazotvorné baktérie ju využívajú ako zdroj energie a tiež na budovanie “svojho príbytku “ – zubného povlaku. To znamená, že keď jeme potraviny obsahujúce sacharózu, podporujeme tým množenie práve kazotvorných baktérií a vytvárame im lepšie podmienky na život, ako keby sme sacharózu nejedli. Druhou dokázanou zradou je, že zubný povlak, ktorý sa tvorí pri konzumácii sacharózy, obsahuje nižšie koncentrácie vápnika, fosforu a fluoridov, ktoré zuby potrebujú na obranu pred zubným kazom.  Tu treba spomenúť aj fakt, že hnedý cukor je na zuby rovnako škodlivý ako cukor biely.

Druhý cukor v poradí, čo sa týka kariogénnosti je glukóza. Nachádza sa napríklad v hrozne, odkiaľ je aj názov hroznový cukor. Pre ľudí je glukóza nevyhnutná. Náš mozog a červené krvinky sa bez nej nezaobídu, pretože je to ich jediný využiteľný zdroj energie.  To ale neznamená, že sme odkázaný na konzumáciu čistej glukózy. Naše telo si ju získa z potravy z polysacharidov, disacharidov či naozaj samotnej glukózy. V obmedzenom množstve si ju vie získať z vlastných zásob – glykogénu, ktorý je uložený v pečeni a svalstve alebo si ju vie dokonca vytvoriť z aminokyselín (necukrových látok).

Tretia v poradí je fruktóza, tzv. ovocný cukor. Nachádza sa v ovocí, ale aj zelenine.

Na základe tohoto by sme si jednoducho mohli povedať, že sa budeme vyhýbať najmä sacharóze. Je však omyl myslieť si, že ovocie obsahuje len fruktózu a že sacharóza je vždy len umelo pridávaná do jedla počas výroby a ide len o stolový biely cukor. V skutočnosti, takmer každé ovocie a zelenina prirodzene obsahuje sacharózu, glukózu aj fruktózu, v rôznych pomeroch. Napríklad banány, čerstvý hrášok, mango, broskyne či mrkva obsahujú veľa sacharózy, zatiaľ čo hrušky a paradajky najmä fruktózu a glukózu. Tu hrá potom výraznú rolu pri vzniku kazu ich konzistencia. Napríklad mrkva, napriek tomu, že obsahuje sacharózu, je tvrdá a tak pri žutí stiera povlak zo zubov. Tiež nie je lepivá, takže neostane na povrchu zuba dlho nalepená. Mäkké a lepkavé ovocie je pre zuby nebezpečnejšie.

Nechceme tým povedať, že nemáte jesť ovocie a zeleninu. Samozrejme, z hľadiska výživy obsahujú mnoho živín, vitamínov, minerálov a vlákniny, ktoré sú pre nás nevyhnutné, zdraviu prospešné a tieto látky tiež môžu ovplyvňovať vstrebávanie a metabolizmus cukrov. Z hľadiska vplyvu na zuby, si však treba uvedomiť, že aj ovocie či zelenina môžu spôsobiť zubný kaz.

Veľmi zradné je najmä sušené ovocie. Obsahuje pomerne veľa cukru a ľudia ho, v domnení, že ide o zdravú sladkosť, zjedia veľa, napríklad v porovnaní s čerstvým ovocím. Navyše je lepkavé.

Na 100g sušeného ovocia sú najsladšie:

  • sušené banány – 84g cukru
  • jahody sušené mrazom – 81g cukru
  • hrozienka – 75g cukru
  • figy – 68g cukru
  • marhule – 67g cukru
  • jablká – 67g cukru
  • ananás – 66g cukru
  • datle – 64g cukru
  • slivky – 64g cukru
  • maliny sušené mrazom – 30g cukru

Z hľadiska výživy síce môže ísť o zdravšiu alternatívu sladkostí, ale čo sa rizika vzniku kazu týka, pozor na častosť konzumácie.

 

Alternatívy cukru a zubný kaz

Pri mede a prírodných sirupoch tiež platí, že sú zložené ako z fruktózy a glukózy, tak aj sacharózy. Napríklad v javorovom sirupe tvorí až 98% zo všetkých cukrov práve sacharóza, v melase tvorí 53%, v agávovom sirupe približne 14,5%. Výnimkou je med, kde sacharóza tvorí 1,1% a zvyšok cukrov tvorí fruktóza a glukóza zhruba pol na pol. Keďže aj glukóza a fruktóza sú kariogénne cukry (aj keď menej ako sacharóza), je aj med rizikový, čo sa týka vzniku kazu. Samozrejme nespochybňujeme, že tieto sladidlá obsahujú aj zdraviu prospešné látky.

 

Sladidlá, ktoré nespôsobujú zubný kaz

Za nekariogénne prírodné sladidlo sa považuje stévia. Stevia rebaudiana Bertoni je rastlinka pochádzajúca z Južnej Ameriky. Je niekoľkonásobne sladšia ako klasický cukor. Viaceré štúdie potvrdili, že samotná stévia nespôsobuje zubný kaz. Bohužiaľ, keď sa v Amerike skúmali účinky sladidiel vyrobených zo stévie, nepotvrdilo sa, že by boli nekariogénne. Pravdepodobne však za kazivosť mohli pridané súčasti. Za podozrivú pridanú látku, z hľadiska tvorby kazu, sa považovala laktóza, ktorú obsahovali skúmané sladidlá.

Existujú aj ďalšie sladidlá, u ktorých bolo potvrdené, že nespôsbujú zubný kaz. Patria sem: sorbitol, xylitol, sacharín, aspartám, sukralóza a acesulfám draselný.

Sorbitol má príjemnú sladkú ľahkú chuť. Vyskytuje sa aj v prírode, napríklad v čerešniach. Používa sa hlavne ako sladidlo, stabilizátor a zahusťovadlo. Pridáva sa do cukroviniek s mätovou príchuťou a do nízkokalorických jedál. Vo vyšších dávkach nad 25-30 mg má laxatívne účinky (môže vás z neho preháňať). Táto hodnota je ale niekoľkonásobne vyššia, ako sa nachádza v potravinách.

Xylitol má rovnakú sladivosť ako cukor. Má asi o 40 % menší kalorický obsah než cukor. Pri vyšších dávkach môže tiež vyvolávať laxatívne účinky. Doporučuje sa preto neprekračovať dennú dávku 40 g, čo zodpovedá asi 40 g cukru. Používa sa pri výrobe žuvačiek bez cukru.

Aspartám sa samotný nehodí na pečenie a nesmú ho užívať ľudia trpiaci fenylketonúriou. Toto náhradné sladidlo sa používa do light nápojov, potravín, stolných sladidiel, nealkoholických nápojov, mliečnych výrobkov, pudingov, dezertov, zmrzlín, sladkostí a čokolád, žuvačiek, ovocných konzerv, dresingov, zubných pást a farmaceutických výrobkov. Bolo publikovaných veľa štúdií, ktoré nepreukázali žiadne riziko spotreby tohoto sladidla vo vzťahu ku vzniku rakoviny. Na druhej strane tiež existuje niekoľko štúdii, v ktorých sa uvádzajú nepriaznivé účinky pri jeho pravidelnej konzumácií. Napríklad bolesť hlavy, strata pamäti, hučanie v ušiach, bolesti žalúdka, depresie, zvyšovanie hmotnosti, nespavosť, podráždenosť. Výsledky však neboli jednoznačné. Bežný spotrebiteľ v Európe má denný príjem aspartamu na úrovni 10 mg/kg telesnej hmotnosti a ani silní konzumenti aspartamu neprekročia hodnotu ADI (akceptovateľný denný príjem), čo je 40mg/kg telesnej hmotnosti.

Sacharín nepodporuje vznik zubného kazu a používa sa na výrobu žuvacích vitamínov, zubných pást, ústnych vôd, sladkostí, nealkoholických nápojov, žuvačiek, ako sladidlo pri pečení. Predáva sa buď samostatne vo forme tabliet, v tekutej forme alebo v kombinácií s ďalšími sladidlami, napríklad sorbitolom.

Acesulfám draselný sa pridáva do horúcich a studených nápojov, džúsov, pekárskych výrobkov, mliečnych výrobkov, zubných pást, ústnych vôd, žuvačiek, aj do farmaceutických prípravkov. Vďaka teplotnej stálosti sa používa nielen do pekárskych výrobkov, ale i do výrobkov, ktoré majú dlhšiu dobu trvanlivosti. Akceptovaná denná dávka bola pre acesulfám draselný stanovená na 0-15 mg/kg telesnej hmotnosti.

Diskutované je používanie náhradných sladidiel u detí. U detí do 3 rokov sa neodporúča konzumácia umelých náhradných sladidiel. Na druhú stranu treba tiež spomenúť, že pre deti do troch rokov sa neodporúča nadmerná konzumácia akéhokoľvek cukru.

Zámerom tohoto článku nie je preferovať určitý typ sladenia. Pre čokoľvek sa rozhodnete, v každom prípade platí, že striedmosť je vždy na mieste. Iste je dobré hľadať zdravé alternatívy, len netreba podľahnúť pocitu, že keď je niečo zdravé, nemôže nám bezbrehá konzumácia uškodiť. V prípade, že trpíte akýmkoľvek ochorením, ktoré si vyžaduje dietetické opatrenia, je nutné sa riadiť pokynmi vášho lekára.

 

Čo robiť, aby sme minimalizovali riziko vzniku zubného kazu?

  • Dôležitý pre vznik kazu je čas, po ktorý je zub v kontakte s cukrom. Z tohoto hľadiska sú najhoršie lepkavé sladké potraviny, ktoré sa nalepia na povrch zuba a ich škodlivosť trvá dlho. Čiže sladké lepkavé nátierky, karamelky, sladené čokolády, ale aj sušené ovocie či čerstvý banán. Tiež sem patria lízatká a cmúľacie cukríky, ktorých cmúľanie trvá dlho a tým sú zuby dlho vystavené cukru. Menej škodlivé sú potraviny ako napríklad mrkva či jablko, ktoré pri žuvaní stierajú povlak zo zubov.
  • Škodlivá je častá konzumácia sladkého počas dňa a sústavné pojedanie. V týchto prípadoch sa pH v ústach nemá kedy vyrovnať, neustále je kyslé a na zuboch v kyslom prostredí prebieha demineralizácia a riziko vzniku kazu je veľmi vysoké.
  • Ideálne je skonzumovať sladké vrámci hlavného jedla – teda tesne po raňajkách či tesne po obede. Ak si po zjedení sladkosti vypláchnete ústa čistou vodou, pomôžete zneutralizovať pH a rýchlejšie sa prostredie v ústach vráti do bezpečných hodnôt.
  • Sladké nápoje (aj džúsy alebo voda s citrónom, krorá síce nie je sladká, ale je kyslá – čo je agresívne pre sklovinu) treba vypiť naraz a nie popíjať dlhú dobu. 
  • Naučiť sa správnu techniku čistenia a používať ju ráno a večer každý deň (minimálne však 15 minút po jedle). Ak totiž nevyčistíme zuby tak, že budú čisté všetky a všade, na miestach, kde ostane povlak, sa nutne časom vytvorí zubný kaz.
  • Dbať na dostatočný príjem čistej vody. Adekvátna hydratácia podporuje vylučovanie slín, ktoré môžu zmývať povlak a tiež neutralizujú prostredie v ústach.
  • Pravidelne absolvovať preventívnu prehliadku a dentálnu hygienu. Na základe kazivosti vám zubný lekár navrhne vhodné intrevaly, aby sa prípadné kazy mohli zachytiť v čo najskoršom štádiu.

Ďalšie podobné články

Sledujte svojich zubárov na Instagrame

schilldentalclinic

Bc. Bieliková s pacientkou pri dentálnej hygiene.
Primár Alexander Schill
Zubná korunka