V modernej stomatológii už nie je neriešiteľný takmer žiadny nedostatok zubov a nesprávne postavené zuby-krivé zuby nie sú výnimkou. Poďme sa preto spoločne pozrieť na spôsoby, akými je možné vyrovnať ich aj v dospelosti.
Mliečny chrup detí pozostáva z 20 zubov – z 8 rezákov, 4 očných zubov a 8 stoličiek. Prvé zuby sa začnú prerezávať medzi 5. a 8. mesiacom, všetky sú prítomné vo veku 2 - 3 rokov. Mliečne zuby však časom všetky vypadnú a môže sa stať, že zuby, ktoré dieťaťu narastú, budú krivé. Viac o raste mliečnych zuboch v článku: Ako rastú zuby a kedy je ich rast rizikový?
Každý, kto si už niekedy prešiel extrakciou zuba, vie, že ide o skôr nepríjemný stomatologický úkon, ktorý sa obvykle nezaobíde bez menšej či väčšej bolesti. Koľko však takáto bolesť zvyčajne trvá a ako je možné ju utíšiť?
Tehotenstvo so sebou prináša mnohé fyziologické zmeny, ktoré môžu ovplyvniť aj stav zubov a ďasien tehotnej ženy. Čo je však v tehotenstve bežné a kedy by ste už mali navštíviť stomatológa? Poďme sa na to pozrieť spoločne.
Čo prepláca zdravotná poisťovňa u súkromného zubára? Častá otázka na ktorú vám v nasledujúcom článku ponúkame odpoveď. Hoci poplatky u súkromného zubára sú vyššou investíciou, na klinike Schill Dental Clinic vieme, že investovať sa oplatí len do kvalitných služieb ponúkaných skutočnými odborníkmi.
Telo je komplexný mechanizmus zložený z tisícok súčastí, z ktorých takmer každá má svoju úlohu a môže ovplyvňovať svoje najbližšie, ale aj vzdialené okolie. Z medicínskeho hľadiska neexistuje problém, ktorý by postihoval len úzko vyhraničenú oblasť, tam sa usadil a tam aj ostal. V ľudskom tele totiž všetko so všetkým súvisí a zanedbaná diagnóza je obvykle podnetom k vzniku ďalšej. Presne takto to funguje aj so zubami a ústnou dutinou.
Zuby múdrosti a problémy s nimi dokážu poriadne skomplikovať život. Napriek tomu, že sú len akýmsi pozostatkom z prehistorických dôb a dnes ich už na spracovanie potravy nepotrebujeme, predovšetkým v období prerezávania nám spôsobujú pomerne veľa problémov.
Bolesti v okolí slinných žliaz nikdy neveštia nič dobré. Môže ísť totiž o sialoadenitídu, v preklade do ľudskej reči zápal slinnej žľazy. Čo to je, ako rozpoznať príznaky a ako sa s nimi popasovať?
Sialoadenitída je zápalový proces situovaný v jednej alebo viacerých slinných žľazách. Vo väčšine prípadov je obeťou choroby príslušná žľaza (glandula parotis) alebo podčeľustná slinná žľaza (glandula submandibularis), tie ostatné ochorejú len zriedka. Tento zápal môže byť akútny ale aj chronický a jeho vznik je podmienený viacerými faktormi. Najčastejšie ho pripisujeme bakteriálnej alebo vírusovej infekcii a existuje hneď niekoľko alternatív, ako sa tieto škodné činitele do miesta svojho pôsobiska dostali.
Vybitý zub neradno brať na ľahkú váhu. Pri vybití zuba totiž môže dôjsť aj k poškodeniu okolitých štruktúr, čoho zanedbanie môže spôsobiť ďalšie nepríjemnosti a komplikácie. Ak vybitý zub nájdete, odporúča sa vložiť ho do mlieka (alebo do slín) a urgentne vyhľadať stomatológa.
Existuje hneď niekoľko spôsobov ( podľa typu fraktúry ), ako sa zub môže vybiť, respektíve zlomiť. Jednotlivé fraktúry sa od seba navzájom líšia ako spôsobom opravy, tak aj prípadnou bolestivosťou celkového procesu.
Extrakcia zuba nie je veľmi príjemnou záležitosťou. Ak ste ju podstúpili a chcete si chýbajúci zub nahradiť, napríklad implantátom, dôležitým faktorom je aj zdravie vašich ďasien. Suché lôžko môže pred týmto zákrokom predstavovať komplikáciu.
Vytrhnutým zubom totiž bolestivý proces končiť nemusí. Pri hojení rany po extrakcii sa môže vyskytnúť spomínaný stav suchého lôžka, ktorý je nutné riešiť so stomatológom.
Suché lôžko, odborne nazývané aj suchá alveolitída prípadne alveolitis sicca, je neželaný stav, ku ktorému dochádza po extrakcii zuba. Základom zdravého hojenia poškodeného miesta je vytvorenie krvnej zrazeniny. Tá pri suchom lôžku absentuje, či už z dôvodu, že sa následkami nepriaznivých vplyvov rozpadne alebo sa nevytvorí vôbec. V jednoduchosti by sa dalo povedať, že sa rana po vytrhnutí neuzavrie a tým bráni ostatkovému tkanivu zahojiť sa.
Aftami označujeme bolestivé pľuzgiere, ktoré sa vytvárajú na sliznici ústnej dutiny. Najčastejšie sa vyskytujú na vnútornej strane pier alebo líc. Afty sú síce veľmi nepríjemné, no ich výskyt je úplne bežný a vo väčšine prípadov zmiznú do dvoch týždňov samé.
Afty majú tvar okrúhlych alebo oválnych pľuzgierov so začervenaným okrajom. Vyskytujú sa buď jednotlivo alebo v zhlukoch a majú bielu, žltú, červenú alebo sivú farbu. Veľmi často sa vyskytujú na vnútornej strane líc či na jazyku, no najčastejšie vznikajú na vnútornej strane pier.
Každý, kto už niekedy zažil bolesť ďasien vie, že ide o mimoriadne nepríjemnú bolesť, ktorá dokáže poriadne znepríjemniť každodenný život. Môže ju spôsobovať viacero príčin, poďme sa preto bližšie pozrieť na to, ktoré z nich sú najčastejšie a ako je možné tento problém riešiť.
Jedným z problémov dnešnej doby, o ktorých sa nerozpráva, je zanedbávanie dentálnej hygieny. Ľudia sa ponáhľajú, nevedia, kam skôr skočiť a na tento časový deficit vo väčšine prípadov doplácajú práve ich zuby. Ráno ich len prebehnú kefkou, večer taktiež a v konečnom dôsledku sa efektivita tohto procesu úplne vytráca.
Vynechať čistenie zubov deň či dva síce nie je ideálne, no svet sa určite nezrúti. Komplikácie nastanú až keď sa ľahostajnosť voči našim zubom stane dennou rutinou a jednou z nich môže byť práve odvápnenie. Ako ho spozorovať a hlavne – ako ho riešiť?
To, či je dentálna hygiena bolestivá, je častá otázka ľudí, ktorí s ňou zatiaľ nemajú skúsenosti. V nasledujúcom článku vám zodpovieme nielen ju, ale rovnako aj otázku, ako vyzerá priebeh dentálnej hygieny, čomu sa po nej vyvarovať a ozrejmíme si tiež to, v akom veku je s ňou vhodné začať.
Aftózna stomatída síce môže postihnúť aj dospelých, vo väčšine prípadov ňou však trpia deti. V jej počiatočných štádiách je veľmi ľahké zmýliť si ju s angínou, keďže prichádza s vysokými horúčkami, nechuťou do jedla a únavou. Poďme sa preto pozrieť na to, ako ju rozpoznať, liečiť a na čo si pri nej dať pozor.
Leukoplakia je termín označujúci odolné biele povlaky. Môžu sa vyskytovať na akejkoľvek časti ľudského tela, no v prevažnej väčšine prípadov sa orientujú na sliznice. Výnimkou nie je ani jazyk a ústa ako také, práve naopak. Toto je miesto, kde sa povlak u pacientov objavuje najčastejšie. To, či je tento stav nebezpečný a ako ho v prípade potreby riešiť objasníme v nasledujúcich odstavcoch.
S pojmom erózia sa už stretol každý z nás, minimálne pred rokmi na hodine geografie. Síce nebudeme venovať fyzikálnym javom zemského povrchu, no aj tak nám vedomosť o tomto slove môže byť na osoh. Erózia v ústnej dutine totiž funguje na rovnakom princípe ako tá zemská.
V dobe orientovanej na esteticky príťažlivý vizuál je žiarivo biely úsmev nevyhnutnosťou. Základom takého úsmevu sú zdravé zuby, no tie bohužiaľ nie sú samozrejmosťou. Len veľmi malé množstvo šťastlivcov dostalo do vienka zuby s minimálnou alebo žiadnou kazivosťou.
Pigment na zuboch sú škvrny na povrchu zubov, ktoré na seba upozorňujú farebnou odlišnosťou. Je to problém čisto estetického charakteru, to však nič nemení na skutočnosti, že ich pacienti v ústach mať nechcú. Úsmev je predsa prvá vec, ktorú si na nich okolie všimne a tmavý povlak či hnedasté fliačiky nevzbudzujú práve ten efekt, ktorý by si želali. Ako sa ich teda zbaviť?
Zubný kameň nie je len estetickou záležitosťou, ale aj problémom, ktorý môže byť príčinou ochorení ďasien či zubov. Jeho prirodzenej tvorbe síce nie je možné úplne predísť, no existuje viacero možností, ako sa ho zbaviť. Povedzme si o nich preto niečo viac.
V prípade zubného kazu je nevyhnutná nielen jeho včasné odstránenie, ale aj následné vyhotovenie výplne. V súčasnosti je najpoužívanejšou fotokompozitná výplň, ktorou úlohou je nahradiť chýbajúce tkanivá a obnoviť žuvaciu funkciu zuba. Mimoriadne obľúbenou je aj pre svoj estetický efekt, okrem výhod však samozrejme má aj svoje nevýhody.
Vačok na ďasne vôbec nemusí byť zanedbateľným problémom, ktorý sa ľahko a rýchlo odstráni aj domácou samoliečbou. Pravda je taká, že čím dlhšie nechávate vačok bez odborného ošetrenia, tým väčšiemu riziku sa vystavujete. Čo všetko teda môže vačok na ďasne signalizovať a kedy by ste nemali návštevu stomatológa odkladať?
Aj vás trápia problémy spojené s citlivými zubami? Odhaduje sa, že zvýšená citlivosť trápi približne až 40 percent dospelých ľudí vo veku do 30 rokov. Z hľadiska prevencie je preto dobré vedieť, čo tento problém spôsobuje a tiež to, aké sú jeho možné riešenia.
Pravdepodobne vás to prekvapí, no viaceré štatistiky potvrdzujú, že na Slovensku má takmer každý dospelý človek starší ako 30 rokov aspoň jeden mŕtvy zub. Ak je správne ošetrený, nepredstavuje žiadne zdravotné riziko, v prípade zanedbania však môže spôsobiť nepríjemné zdravotné komplikácie. Ako sa teda o mŕtvy zub správne postarať, ako prebieha jeho ošetrenie a aká je jeho cena?
